Autorka blogu napísala motivačnú sériu kníh podľa skutočnosti - séria (Ne)verná (pre viac info klikni tu: Séria (Ne)verná) a séria Kúpila som si nový život (pre viac info klikni tu: Séria Kúpila som si nový život).
Prešla som si dňami, kedy som sa samej seba pýtala „Prečo práve ja?“. Diali sa mi v živote vecí, ktoré som nechápala. Stále som si priťahovala do života ľudí, ktorí so mnou zaobchádzali spôsobom, ktorý mi ubližoval. Bolo jedno či išlo o vzťahy s mužmi, či o vzťahy s kamarátkami, pracovné vzťahy...
A jediné, čo som v daných chvíľach dokázala, bolo položiť si otázku „Prečo sa to deje práve mne?“. Jednoducho v tom šoku mi došli akékoľvek iné slová.
Mala som pocit, že mi je krivdené, mala som pocit, že som zlý človek, že som prekliata.
Nakopilo sa toho toľko, až to bolo neúnosné a v tom sa stal zázrak.
Dospela som do bodu, kedy som nechcela s nikým hovoriť, nikoho vidieť a ostala som zavretá vo svojom byte sama na dlhý čas. Dovtedy niečo nepredstaviteľné pre človeka ako ja, spoločenského tvora, ktorý mal rád ľudí. Telefón vyzváňal, no ja som ho už dotyčným osobám nezdvihla. Chodili mi správy, no ja som na ne už neodpovedala. Žila som svoj život medzi štyrmi stenami a nekomunikovala som s nikým. Ležala som celý deň v posteli, plakala som, pozerala som filmy a vyjedala zásoby zmrzliny, čokolády. Prvé dni mojej izolácie boli najhoršie, prešla som si rôznymi fázami od plaču, hnevu až po smiech. A po týchto dňoch prišlo ticho, ticho a pokoj. Prestala som si klásť otázku „Prečo práve ja?“ lebo som si uvedomila PREČO.
Deje sa nám len to, čo si zaslúžime. Nič také, ako „Pán Boh ti len toľko naloží, koľko unesieš“. Nie. Dostaneš to, čo si zaslúžiš, to, ako sa správaš. Znie to zle, pravda?
Na prvé počutie asi áno, ale...
Mesiace sa trápiš, lebo nevieš na čom si vo „vzťahu“? Ozve sa len vtedy, keď niečo potrebuje, keď si nájde čas? Poprípade sa mu nevieš dovolať? Potom sa zrazu zjaví a si stredobodom jeho vesmíru na 5 minút a ty si celá nadšená, lebo ho máš na tu chvíľu pre seba. Lebo v jeho očiach si úžasná, sexy kočka a tak strašne ho mrzí, že nemá viac času na teba, ale žiaľ má momentálne veľa práce a nestíha...
A ty? Ty si v siedmom nebi. Zrazu si zabudla na všetko, kvôli čomu si sa rozčuľovala, keď nestal blízko teba a nedýchal ti na krk, pričom ti zvlhli aj nohavičky. Čo tam potom, keď ho potrebuješ a nikdy tu pre teba nie je... Nevadí, že sa mu nevieš dovolať, chudák má veľa práce. Nevnímaš, že za päť minút lichôtok a prázdnych sľubov zapredávaš svoju dušu diablovi. Lebo môžeš byť šťastná, že taký muž ma o teba vôbec záujem. (A pritom ti vôbec nedochádza s akým emocionálnym kriplom sa to vlastné stretávaš). Ó, aké šťastie, že je to práve on, kde by si lepšieho našla, veď už máš svoje roky, nie si práve najvyššia ani práve najchudšia, máš úzke pery, malé oči a ešte neviem, čo všetko sa ti na sebe nepáči... A potom, po nejakom čase prídeš na to, že takých ako ty, mal omotaných okolo prsta viac, ako by si čakala.
Raz teda určite príde deň, kedy vytriezvieš. A v prvom momente vytriezvenia ťa napadne: „Prečo práve ja?“
V práci sa snažíš byť milá, ústretová... Jednoducho si taká. Nevadí, že musíš ostať dlhšie v práci, lebo šéf okolo pobehuje ako splašené sŕňa. Tento rok už ide na desiatu dovolenku a chce mať všetko hotové, kým odíde. To je v poriadku, že ty si ešte na žiadnej dovolenke tento rok nebola. Nedovolí ti to tvoj rozpočet. Keď ti šéf pridal robotu navyše, požiadala si síce o zvýšenie platu, ale šéf povedal, že môžeš byť radia, že vôbec máš prácu. Ekonomická situácia spoločnosti je zlá, tak si rada, že "máš prácu". Teraz si dovolenku proste zobrať nemôžeš a nielen kvôli rozpočtu. Kolega Jozef stavia dom, takže on rozhodne si musí vybrať dovolenku cez leto, kolegyňa Majka má doma dve deti a cez prázdniny jej ich nemá kto strážiť. Takže ti ostáva len jedná možnosť, zobrať si dovolenku na jeseň, keď bude vonku pršať, lebo to sa už nebude dať pracovať na stavbe a deti sa opäť vrátia do školy. Samozrejme, musíš byť k dispozícií na telefóne aj na emaily, pretože ty si jednoducho nenahraditeľná. A potom príde koniec roka a keď tvoji kolegovia výskajú pri výplatnej páske, pretože dostali koncoročné odmeny, ty si povzdychneš a povieš si, že snáď na budúci rok ich dostaneš aj ty, veď si tu, predsa len, iba dva roky... v kútiku duše ťa však nahlodáva otázka „Prečo som ich nedostala aj ja? Malo pracujem? Často chýbam v práci?“.
Sedíš na káve s „kamarátkou“ a čakáš, že konečne tá story, ktorú si od nej počula x-krát bude mať iný koniec, ako si počula doteraz. Aké prekvapenie, že ste dospeli opäť k tomu istému... To nevadí, že si sa s ňou chcela porozprávať o tom, že si sklamaná z práce či z toho „úžasného vzťahu“... veď ona má chúďa oveľa väčšie problémy ako ty. Keď to už je naozaj zle a ty nezvládaš emócie, ktoré tebou lomcujú, lebo si zistila, že v tom tvojom úžasnom „vzťahu“ ste traja, ty, on a ONA, dovolíš prechodu svojich emócií práve pred svojou kamarátkou. Pred kým iným, ak nie pred ňou? A keď o pár týždňov sa od vašej spoločnej známej dozvieš, že si chudera, ktorá sa hádže o zem, pretože si myslela, že je „vo vzťahu“ s chlapom a pritom "chudák chlap" je vo vzťahu s niekým iným, ale určite nie s tebou, cítiš sa ako by ti "kamarátka" vrazila nôž do srdca. A tak sa pýtaš „Prečo práve ja?".
Nuž, ono to je veľmi jednoduché.
Stalo sa ti to preto, lebo, si to dovolila. Počuješ dobre, ty si to dovolila.
Prečo venuješ čas niekomu, kto si ho nezaslúži? Prečo akceptuješ výhovorky? Ak si s niekým vo vzťahu, mala by si preňho byť prioritou! Ak nie si, tak niekde je chyba. Nemusíš to donekonečna analyzovať, hľadať pravdu či ospravedlnenie, je to jednoduché. Si jeho priorita alebo nie?
Byť milá a ústretová neznamená byť Matka Tereza. Znamená to byť človekom, ktorý pozná svoju hodnotu, navzájom sa to nevylučuje. Ak tvoju hodnotu niekto nevie oceniť, tak jednoducho odíď. Ak ťa niekto vydiera a zneužíva, jednoducho sa postáv a odíď.
Nauč sa nebáť sa byť sama. Keď to budeš vedieť, nebudeš si v živote držať takzvané „kamarátky“ - ľudí, ktorí z teba len vysávajú energiu. Ľudí, ktorým si dobrá len vtedy, keď oni potrebujú. Ľudí, ktorí ti poza tvoj chrbát podrážajú nohy.
Tri rôzne udalosti, ktoré však majú rovnaké pozadie. Problémom si ty, nie oni. Váž si samu seba natoľko, že sa ti už nič podobné nestane. Ak sa máš rada, ľuďom okolo seba nastav hranice. Tí, ktorí si ťa vážia, tie hranice budú dodržiavať. Tí, ktorým nestojíš za rešpekt, budú tvoje hranice posúvať a prekračovať. Ak si ľudí, ktorí skúšajú tvoje hranice, ponecháš v živote a napadne ťa otázka „Prečo práve ja?“, keď ťa opäť raz rania, vedz, že, preto, lebo si to zaslúžiš. Lebo si to dovolila, lebo sa nemáš natoľko rada, aby si sa chránila!
Asi po mesiaci mojej izolácie som sa vrátila do života, do nového života. Telefón časom menej a menej vyzváňal, z môjho života odišlo veľa ľudí. Niekto by povedal, že všetci odo mňa utiekli ako potkany z potápajúcej lode. No nie, neutiekli. Ja som ich nechala odísť, nezavolala som už späť, pretože som nemala dôvod. Nemám dôvod, aby bol niekto, kto ma nerešpektuje v mojom živote. Súčasťou môjho života ostali ľudia, ktorí ma majú úprimne radi. Ľudia, ktorým som sa ozvala po pol roku a pokračovali sme tam, kde sme pred pol rokom skončili. Bez výčitiek, so skutočným záujmom. Dnes sa už usmievam nad svojou naivitou ohľadom „môjho vzťahu“, kvôli ktorému som sa "vraj" hádzala o zem. Chvalabohu, že mi neostal, nechala si ho tá „prvá“ alebo „druhá“, ťažko povedať koľká to bola v poradí. A ja? Ja som dostala, čo som si zaslúžila. So mnou kráča muž, pri ktorom nemusím premýšľať či som tá „prvá“ alebo tá „druhá“. Skutočný muž totižto nikdy nedá žene dôvod, aby, čo i len mala pocit, že nie je pre neho jedinou. Naučila som sa, že byť milá a ústretová môžem byť v práci len do výšky môjho platu a predstavte si, moja hodnota stúpla. A na to všetko stačilo tak málo. Ticho a čas pochopiť kto som, čo chcem a nebáť sa pustiť ľudí, pre ktorých nie som priorita a ktorí nerešpektujú moje hranice. Dostávame len to, čo si zaslúžime... to uvedomenie mi už nedovolí klásť si otázku „Prečo práve ja?“. Pretože, ak sa ešte niečo také stane, viem, že som to sama vedome dovolila. Tak preto!