Blog Jarmily Slovákovej

"Začni nový život, ak nie si spokojná s tým, ktorý máš..."   Túto radu som dostala pred necelými piatimi rokmi. V prvom momente som vypleštila oči na dotyčného a následne mi išiel v hlave dlhý monológ, ktorý sa niesol v duchu "to je pekne debilná rada". Časom však som začala intenzívnejšie nad radou premýšľať a po pár dňoch mi už jej podstata neprišla ako niečo nemožné.    V živ...

Autorka blogu napísala motivačnú sériu kníh podľa skutočnosti - séria (Ne)verná (pre viac info klikni tu: Séria (Ne)verná) a séria Kúpila som si nový život (pre viac info klikni tu: Séria Kúpila som si nový život). Prešla som si dňami, kedy som sa samej seba pýtala „Prečo práve ja?“. Diali sa mi v živote vecí, ktoré som nechápala. Stále som si priťahovala do života ľudí, ktorí so m...

Jedného dňa to jednoducho príde... Rozsvieti sa vám v hlave žiarovka a vy si uvedomíte, čo je dôležité, a naopak, čo dôležité nie je. Uvedomíte si, že vôbec nezáleží na tom, čo od vás iní očakávajú, že záleží len na tom, čo vy chcete. Uvedomíte si, že nie ste v prvom rade dcérou, partnerkou, manželkou, matkou... V prvom rade ste to VY, vy – ŽENA. Uvedomíte si, že nezáleží na tom, aby vás milovali ...

Úryvok je z knihy Kúpila som si nový život 2. diel Každý z nás podvedome niekoho hľadá, niekoho, kto je šialený rovnakým spôsobom ako my, niekoho, kto nás chápe, kto nás nenechá padnúť na hubu, kto pri nás stojí a je nám oporou v každom ohľade a v ktorejkoľvek situácii. Časom sa naša duša obrusuje, formuje ako diamant. Môžu za to ľudia, ktorých stretneme, ktorých si pustí...

Ako dlho a koľko je toho človek schopný zniesť? Čo všetko dokáže uniesť na svojich pleciach a koľkokrát je schopný znovu a znovu vstať? Fyzické rany sa hoja lepšie ako tie, ktoré boli spôsobené na duši. Tie na duši sa stanú vašou súčasťou už navždy, aj keď nie sú na prvý pohľad viditeľné. Nedajú sa oklamať, nedá sa na ne zabudnúť, nevyblednú, kráčajú s vami, padajú s vami ...

Čoskoro to budú tri roky, odkedy som mala možnosť vďaka svojim knihám spoznať množstvo úžasných žien. Nikdy mi nenapadlo, čo také vydanie knihy môže priniesť. Vždy keď si na to všetko spomeniem, naskočia mi zimomriavky. Keď som bola malé dieťa, na otázku, čím chcem byť, keď budem veľká, som odpovedala, že chcem zachraňovať svet. Teraz sa nad tým pousmejem. Ak sa pozriem späť na svoj život, často ...

Nie je bezpečnejšieho a istejšieho väzenia ako toho, ktorého múry sme si postavili sami na pevnom základe naučených vzorcov. Existuje staré príslovie, ktoré hovorí o tom, že len vinní spia vo väzení dobre, lebo vedia, že sa previnili. Nevinný človek celú noc nezažmúri ani oka, bdie a bojí sa. Správa sa dobre a vzorne podľa predpisov, ktoré sú mu dané, a dúfa, že mu vďaka tomu skráti...

Smiech, slzy, radosť, bolesť, vášeň – emócie, vďaka ktorým sme stále „živí“, no pritom ich stále viac zabúdame prejavovať. Schovávame ich, ako keby sme sa za ne hanbili. Sú to však práve emócie, ktoré sú zdrojom energie a dávajú životu iskru. Motivujú nás k neuveriteľným výkonom. Vraj je myšlienka ako raketa, ale bez paliva, bez emócií vás nikdy na mesiac nedovezie. Emócie nám pomáh...

Dve ženy, dva príbehy jednej životnej cesty... Mirela Mirela vystúpila na predmestí. Nemala možnosť minúť ho, uprostred sa totižto týčila majestátna socha koňa s jazdcom, ktorý na ňom hrdo sedel, niesol totižto slobodu, ktorú si vybojoval. Andrej jej ju opísal do posledného detailu, aby vedela, kde má vlastne vystúpiť. Okolo sochy bolo vysadených množstvo farebných kvetov, ktoré navodzovali poci...

Viete, ako sa hovorí, že je nám dané len také bremeno, aké sme schopní uniesť? Pravdupovediac, Daniela najčastejšie túto vetu počula od svojej svokry. „Pán Boh ti len toľko náloží, koľko unesieš.“ Je nábožensky založená, nevynechá žiadnu nedeľu či sviatok v kostole. Nie je to len taká tá ovečka na oko, skutočne sa snaží žiť podľa prikázaní aj v súkromí, nie ako niektorí zbožní ľudia, ktorí kolenač...

Dlho som žila v ilúzii, lebo som sa bála ešte väčšej bolesti z pravdy ako z klamstva, myslela som si, že nemám dosť síl na to zvládnuť to. Až prišiel môj syn a ukázal mi, aká silná dokážem byť, pokiaľ byť silnou je jediná možnosť, ktorú mám. Jeho narodenie bolo pre mňa darom a jeho ochorenie, ktoré sa neskôr prejavilo, výzvou zobudiť v sebe silu, ktorá vo mne je. Dodnes si pamätám, ako som zúfa...

Určite každá z nás pozná minimálne jeden vtip o ženách. O tom, aké sme komplikované, ako sa v nás muži nevyznajú, ako nevieme, čo v podstate chceme... možno sčasti majú tieto vtipy svoje opodstatnenie. Keď si nerozumieme niekedy my samy, ako nám majú rozumieť ostatní? V podstate však nechceme nič zložité. Ale to, čo si v sebe nosíme, to, čo v našej osobnosti, v myslení prebýva, nám náš život ...

Milé dámy, ste vo vzťahu, kde je viac útrap, smútku, hádok, sklamaní či iných nízkych emócií, a napriek tomu si myslíte, že svojho partnera ľúbite? Nízke emócie budeme volať tie, ktoré nám viac berú (najmä našu energiu), ako dávajú, a následne nás oslabujú. Cítite sa aj vy unavené zo vzťahu, v ktorom ste? Premýšľate nad tým, kde ste spravili chybu a prečo sa k vám partner správ...

  Smiech, slzy, radosť, bolesť – emócie, vďaka ktorým sme stále „živí“... a pritom ich stále viac zabúdame prejavovať. Schovávame ich, ako keby sme sa za ne hanbili... Keď si spomeniem na svoje prvé zamestnanie, vždy sa smejem. Nastúpila som druhý deň po maturite na post asistentky pre medzinárodný obchod... Hlava v oblakoch, ideály.... Bola som „Talianka“, vlastne dodnes som, ale už trochu mier...

  Som žena... žena, ktorá príliš cíti, žena, ktorá príliš rozmýšľa nad vecami – až do zbláznenia. Žena, ktorá analyzuje každé slovo i gesto a hľadá v ňom význam, aj keď tam žiaden nie je, žena, ktorá sa príliš hnevá, ktorá keď je rozzúrená, búcha do volantu, keď stojí na červenej, hoci potom opäť raz skončí s narazenou rukou.   Žena, ktorá otrieskala kyticu krásnych červených ruží o auto člove...

  „V kaviarni som zahliadol chlapa, ktorý sedel pri stole, nepozeral na mobil, tablet ani notebook. Iba pil kávu. Bol to asi psychopat.“    Keď som si prečítala túto myšlienku, usmiala som sa. Predstavila som si seba, ako všade ťahám môj mobil, stále doňho „čumím“, stále niečo riešim..., na semaforoch počas červenej, na ceste do školy so synom, na prechádzke v parku, pri káve, ktorú mimochodom ...